Slovenská národná knižnica v Martine (SNK) mala 2012-2015 vyše 10 miliónov na záchranu písomného dedičstva Slovenska. Projekt úmyselne nerealizovali. Peniaze minuli, papier sa naďalej rozkladá. Papier zaniká, degraduje. A s ním aj zaznamenaný obsah. Strácame originálne doklady o našej kultúre. Zdá sa, že Ministerstvu kultúry neprekáža plytvanie v SNK.
BRATISLAVA. 10.03.2010. Vybudovanie pracoviska na masovú ochranu a konzervovanie ohrozených papierových dokumentov v Slovenskej národnej knižnici v Martine je jedným z hlavných cieľov materiálu Vecný, časový a finančný harmonogram prevádzky technologického zariadenia na masovú deacidifikáciu ohrozených dokumentov v knižniciach a archívoch.
Materiál vypracovalo ministerstvo kultúry a na dnešnom rokovaní ho schválila vláda. Na jeho základe by mali vzniknúť podmienky na výskum, vzdelávanie a na výchovu odborníkov v oblasti konzervácie papiera a tiež vývoj technologických postupov a zariadení na konzervovanie papiera, ktorý ohrozuje kyslosť. Napríklad z približne 4,5 milióna dokumentov, ktoré sú vo fonde Slovenskej národnej knižnice, je 67 až 71 percent na kyslom papieri.
Reportáž denníka SME o novej metóde záchrany vzácnych kníh – čítajte
Materiál navrhuje možnosti riešenia (odstránenie kyslosti – deacidifikácia), ktoré sa dajú použiť pre knižnice a archívy. Upozorňuje, že kapacita súčasnej ochrany je nedostatočná a na hromadnú ochranu nie sú vytvorené podmienky. Pritom ohrozené dokumenty, ktoré si vyžadujú deacidifikáciu, nie sú len v knižniciach a archívoch, ale aj v múzeách, galériách a inde. V rámci Slovenskej národnej knižnice vo Vrútkach by sa malo vybudovať špeciálne konzervačné pracovisko – Integrované konzervačné centrum. Malo by slúžiť knižniciam a archívom z celého Slovenska. Okrem konzervovania papiera by malo tiež vyvíjať technológie a zariadenia na konzerváciu a vzdelávať v tejto oblasti.
Ministerstvo kultúry ešte v materiáli predloženom do pripomienkového konania podrobne opisovalo aj finančné možnosti výstavby konzervačného centra. Materiál predložený na vládu už tieto informácie neobsahuje.
„Riešenie problému tzv. kyslého papiera – kyslosti drevitého papiera, jedného z klasických nosičov informácií, ktorý sa začal vyrábať a používať po roku 1850, je celosvetový problém,“ upozorňuje MK SR. Drevitý papier má životnosť 100 až 200 rokov a najstaršie dokumenty v súčasnosti končia svoju životnosť a pre krehkosť sa stávajú nepoužiteľné.