V Martine dňa 19.10.2010

Vec: Žiadosť o uverejnenie odpovede

Uverejnená odpoveď je na adrese:

http://aktualne.centrum.sk/clanek.phtml?id=1218307

Názov a deň uverejnenia: Aktualne.sk zo dňa 14.10.2010

Kde sa skutkové tvrdenia nachádzali:

„http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1217844“ http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1217844 v článku pod názvom „Na čelo Národnej knižnice sa zrejme vráti agent Štb“.

Popis skutkových tvrdení, ktoré sa dotýkajú mojej cti, dôstojnosti a súkromia:
Samotný názov článku „ Na čelo Národnej knižnice sa zrejme vráti agent Štb“ a pokračovanie textu článku „Lukratívne kreslo generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice (SNK) zrejme získa agent Štb pod krycím menom Švagor.

Citované tvrdenia o tom, že som bol agentom Štb a funkcia generálneho riaditeľa je lukratívnym miestom sú pravdu skresľujúcimi a zavádzajúcimi skutkovými tvrdeniami, ktoré sa dotýkajú mojej cti, dôstojnosti a dehonestejú moju osobu u širokej laickej i odbornej verejnosti.

Ja – Prof. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. som si absolútne istý, že som nikdy vedome so štátnou bezpečnosťou nespolupracoval. Nikdy som nepodpísal žiadnu zmluvu alebo iný dokument so štátnou bezpečnosťou, neplnil som žiadne úlohy a neudal, nepoškodil žiadnu osobu. Naopak môj životopis ako aj osudy mojej rodiny boli poznačené represiami štátnej bezpečnosti a komunistického režimu v 50. tych rokoch. V roku 1952 bola naša rodina vysťahovaná z Bratislavy z domu na Kolibe v rámci tzv. akcie B do Tisovca, kde sme žili v jednoizbovom domčeku šiesti a po návrate otca z Jáchymova siedmi. Mame, učiteľke zobrali učiteľský diplom. Mala ísť za dojičku do Uderinej. Udialo a to na základe obvinenia otca z „nepriateľstva štátu a robotníckej triedy. Otec sa vrátil z uránových baní z Jáchymova psychicky zničený, šedivý a ako 47% -tný invalid. Uvádzam len niektoré fragmenty so svojho života a života mojej rodiny, nakoľko na tomto úzkom priestore nemožno obšírne opísať celý sled udalostí. Pre Vašu informáciu prikladám k tejto žiadosti ako prílohu rozhodnutie o peňažnej náhrade v mimosúdnych rehabilitáciách, ktoré jednoznačne preukazuje poškodenie našej rodiny v bývalým režimom:

Rozhodnutie Ministerstva vnútra SR zo dňa 5.10.1994 vydané podľa zákona 319/1991Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd. Ďalšie doklady sú verejne k dispozícii na mojej stránke http://dusan.katuscak.net/

Z tohto uhla pohľadu sa ma o to viac osobne dotýkajú tvrdenia obsiahnuté v názve ako aj v obsahu samotného článku, kde ste ani neuviedli tvrdenie, že osoba s totožným menom je uvedená v registračných protokoloch Štb. Priamo ste uviedli, ako skutkové tvrdenie, že som bol agentom Štb. Protokoly Štb však, ako je všeobecne známe, vyhotovovali samotní príslušníci Štb bez vedomia osôb, ktorých sa zápisy v nich týkajú. Taktiež je všeobecne známe a niekoľkými právoplatnými rozsudkami súdov potvrdené, že nie vždy zodpovedajú protokoly pravde. Vzhľadom k tomu, že inkriminovaný záznam bol voči mojej osobe už niekoľkokrát použitý, a to vždy v situácii keď som nekompromisne obhajoval svoje odborné stanoviská možno i proti partikulárnym záujmom istých osôb, budem nútený podniknúť relevantné právne kroky k očisteniu svojho mena súdnou cestou, teda meritórnym rozhodnutím súdu. Doposiaľ som nemal čas a ani energiu venovať obhajobe vlastnej cti a dobrého mena v súdnom procese. Na základe týchto skúseností však budem nútený právne kroky učiniť.

Taktiež Vás chcem oboznámiť so skutočnosťou, že už v roku 2005 využil som zákonnú možnosť a obrátil som sa na Ústav pamäti národa so žiadosťou o sprístupnenie materiálov, ktoré v Štátnej bezpečnosti a v ďalších bezpečnostných zložkách podľa zákona č. 553/2002 Z.z.. Na moju žiadosť mi odpovedal predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ing. Ján Langoš, ktorý mi oznámil, že vyhľadávaním v databázach, ktorými Ústav pamäti národa disponuje, bola zistená evidencia dokumentu – osobný zväzok s tým, že podľa záznamu v evidenčnej pomôcke bol tento zničený. Moju žiadosť evidujú i naďalej a v prípade zistenia nových skutočností ma budú písomne informovať. Doposiaľ som žiadnu novú informáciu od ústavu pamäte národa neobdržal.

Ďalej považujem za potrebné uviesť, že miesto generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice nie je „lukratívnym kreslom“, ako to uvádzate predmetnom článku. Ide o zavádzajúce a pravdu skresľujúce tvrdenie, na základe ktorého v ďalšom kontexte článku, je možné vyvodiť hodnotiaci úsudok, že sa jedná o miesto nadpriemerne honorované a preto sa oň zaujímam. V skutočnosti sa jedná o výkon práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z.z., ktorého odmeňovanie je striktne dané zákonom č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Ďalším skutkovým tvrdením, ktoré je v článku uvedené je tvrdenie, že „Ide o Dušana Katuščáka, ktorý bol šéfom SNK už za predchádzajúcej vlády Róberta Fica“.

Uvedené skutkové tvrdenie považujem za potrebné doplniť o skutočnosť, že riaditeľom Slovenskej národnej knižnice som bol už od roku 2000, teda i za vlád Mikuláša Dzurindu a najmä vymenovaniu do funkcie predchádzalo riadne výberové konanie.

Tvrdenie, ktoré je v článku uvedené, nie je úplné a spája môj výkon funkcie len s istou vládnou garnitúrou, čo môže viesť k rôznym interpretáciám a úsudkom.

Ďalším skutkovým tvrdením, uvedeným v predmetnom článku je tvrdenie „Za 50 miliónov vymysleli, čo už vedia v Nemecku

Toto tvrdenie sa má pravdepodobne vzťahovať k Štátnej úlohe základného výskumu v rámci Programu Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti. Dodávateľ: Slovenská technická univerzita v Bratislave. Číslo úlohy VaV: 2003SP200280301. Názov úlohy VaV: Záchrana, stabilizácia a konzervácia tradičných nosičov informácií na Slovensku. Číslo zmluvy: 661/2003. Názov štátneho programu / podprogramu VaV: Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti. Zodpovedný riešiteľ: Prof. Ing. Dušan Bakoš, DrSc. Objednávateľ: Ministerstvo školstva SR. Dátum oponentského konania: 26.3.2009. Táto štátna úloha bola úspešné riešená a dokončená, prešla riadnou oponentúrou a jej výsledky sú vysoko cenené na Slovensku ako aj u odborníkov v Nemecku. Všetci oponenti súhlasili s predloženou záverečnou správou a odporučili prevziať výsledky riešenia úlohy v plnom rozsahu. Riešenie úlohy ohodnotili v určenej stupnici ako výborne (5)-riešenie úlohy je na excelentnej svetovej úrovni. Bližšie informácie o výsledkoch riešenia podliehajú obchodnému tajomstvu, a preto ich nemôžem bližšie ozrejmiť. Tvrdenie uvedené v článku sa však dotýka mojej profesionálnej cti ako aj cti ostatných slovenských odborníkov, ktorí sa na výskume zúčastňovali. Považujem za nevyhnutné Vaše tvrdenie uviesť na pravú mieru, nakoľko je čistou dezinformáciou.

Na ďalšom mieste predmetného článku nachádza sa skutkové tvrdenie, ktorého obsahom je citácia z dôvodov, ktoré uviedlo ministerstvo kultúry v čase môjho odvolania ako dôvody môjho odvolania z funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice.

K dôvodom môjho odvolania tak, ako ich formulovalo ministerstvo kultúry pod vedením Mareka Maďariča som sa síce už niekoľkokrát verejne vyjadril. V predmetnom článku však nedostala priestor moja argumentácia. Pre vyváženosť informácií z článku plynúcich preto považujem za potrebné, aby som v rovanoko priestore ako bol poskytnutý argumentácii ministerstva, dostal možnosť sa k oným dôvodom vyjadriť sa aj ja. V takom znení ako je v článku informácia podaná, dotýka sa mojej osobnej i profesionálnej cti.

Nie je pravdou, že som ako generálny riaditeľ nebol schopný zabezpečiť komplexné podklady pre výstavbu Integrovaného konzervačného centra pri SNK tak, aby vláda SR mohla schváliť jeho výstavbu vrátane potrebných investícií, čím generálny riaditeľ SNK oddialil výstavbu a prevádzku tohto pracoviska potrebného na ošetrenie poškodených a ohrozených knižničných a archívnych dokumentov.

Naopak. Jediný, kto v danej veci kompetentne konal bola SNK, ktorú ministerstvo až v júli 2009 písomne poverilo vypracovaním komplexných podkladov, čo ale nie je nič iné ako projektová dokumentácia (teda delegovalo na nich vlastnú povinnosť). Termín bol do 22. augusta, teda 22 dní aj s víkendmi. Napriek krátkemu termínu SNK predložila dostatok vecných, časových a finančných podkladov na rozhodovanie ministerstva aj vlády, pre ktorú bol materiál určený. Po pripomienkach SNK opäť pripravilo nový materiál v októbri a následne v decembri. Problém, podľa môjho názoru bol v tom, že bývalý minister kultúry Marek Maďarič akceptoval koncepciu, podľa ktorej sa konzervovanie malo vykonávať v Nemecku a outsourcingom cez spoločnosť Tender Media Group, preto nepovažoval vybudovanie vlastných kapacít na Slovensku za potrebné a riešenie celej veci napokon odsunul na neskôr s tým, že celá akcia sa má financovať zo štátneho rozpočtu. Ja som presvedčený o tom, že potrebnú infraštruktúru je možné a potrebné vybudovať zo štrukturálnych fondov do roku 2013, podporiť tak rozvoj nového sofistikovaného priemyslu, zamestnanosť na Slovensku, našu konkurencieschopnosť a konečne začať účinne záchranu slovenského písomného dedičstva s perspeltívou trvalej udržateľnosti.

Na základe uvedených skutočností mám za to, že skutkové tvrdenia uvedené v bode 1. až 4. tejto žiadosti o uverejnenie odpovede sa dotkli mojej cti, dôstojnosti ako i dobrého mena, a teda považujem za oprávnené, správne a etické, aby ste mi umožnili využiť právo na odpoveď podľa zásady „audiatur et altera pars“ teda „ nech je vypočutá tiež druhá strana“.

Žiadam teda, aby mi prostredníctvom uverejnenia odpovede bolo umožnené realizovať možnosť a súčasne právo na doplnenie, spresnenie prípadne popretie a vysvetlenie tých skutkových tvrdení obsiahnutých v predmetnom článku, ktoré sa dotkli mojej cti, dôstojnosti a súkromia.

Dovoľujem si týmto požiadať Vás o uverejnenie odpovede k horeopísanému článku na rovnocennom mieste, rovnakým písmom ako samotné tvrdenia a s označením „odpoveď“, ku ktorému bude pripojené moje meno a priezvisko a to rovnakým písmom akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho skutkové tvrdenia. Moju odpoveď žiadam uverejniť najneskôr do troch dní, odo dňa doručenia tejto žiadosti o uverejnenie odpovede, a to bez uverejnenia akéhokoľvek ďalšieho súvisiaceho textu. ktorý by obsahoval hodnotiaci úsudok, a to ani na inom mieste Vašej stránky aktualne.sk.

Text odpovede, ktorú žiadam uverejniť je nasledovný:

Dňa 14.10.2010 bol na aktualne.sk na stránke HYPERLINK „http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1217844“ http://aktualne.centrum.sk/domov/kauzy/clanek.phtml?id=1217844 pod názvom „Na čelo Národnej knižnice sa zrejme vráti agent Štb“, ktorý obsahoval skutkové tvrdenia dotýkajúce sa mojej cti a dôstojnosti. Takýmito skutkovými tvrdeniami sú tvrdenia, že Dušan Katuščák bol agentom Štb a pritom získa „lukratívne kreslo“ generálneho riaditeľa. Som si absolutne istý, že som nikdy vedome so Štátnou bezpečnosťou nespolupracoval, nepodpísal som s Štb žiadnu zmluvu a nikdy som neplnil žiadne jej úlohy. Osud môj, ako i osud mojej rodiny bol poznačený represiami komunistického režimu v 50. tych rokoch, o čom svedčí okrem iného i skutočnosť, že naša rodina bola následne mimosúdne rehabilitovaná. Skutočnej rehabilitácie sme sa však ani my ani ďalší ľudia s podobným osudom nedočkali doteraz. Keďže sa záznam v registračnom protokole Štb, vykonaný štátnou bezpečnosťou bez môjho vedomia pod zhodným menom, opakovane používa na diskreditáciu mojej osoby, budem nútený podniknúť relevantné právne kroky a domáhať sa žalobou na súde očistenia svojho mena meritórnym rozhodnutím súdu. Doposiaľ som venoval energiu práci a nie súdnemu sporu, avšak v roku 2005 som sa obrátil na Ústav pamäti národa so žiadosťou o sprístupnenie všetkých materiálov, ktoré vznikli v Štátnej bezpečnosti a ďalších bezpečnostných zložkách. Na moju žiadosť mi odpovedal predseda správnej rady UPN Ing. Ján Langoš tak, že vyhľadávaním v databázach, ktorými UPN disponuje, bola zistená evidencia dokumentu – osobný zväzok, ktorý bol podľa záznamu v evidenčnej pomôcke zničený. Moju žiadosť UPN eviduje i naďalej s tým, že pokiaľ budú zistené nové skutočnosti budú ma písomne informovať. Doposiaľ som žiadnu ďalšiu informáciu neobdržal.

Ďalej potrebujem za potrebné uviesť, že miesto generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice nie je žiadnym „lukratívnym kreslom“, ale výkonom práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z.z., ktorého odmeňovanie je striktne dané zákonom č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Funkcie generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice som vykonával od roku 2000, teda nie len za vlády Róberta Fica ale aj počas pôsobenia oboch vlád Mikuláša Dzurindu.

V inkriminovanom článku sú obsiahnuté aj informácie ohľadom deacidifikácie tlačených dokumentov vlastnými kapacitami na Slovensku, pričom v článku je na margo toho uvedené, že „ Za 50 miliónov vymysleli, čo už vedia v Nemecku“, čo nie je pravdou. Toto tvrdenie sa má pravdepodobne vzťahovať k Štátnej úlohe základného výskumu v rámci Programu Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti. Dodávateľ: Slovenská technická univerzita v Bratislave. Číslo úlohy VaV: 2003SP200280301. Názov úlohy VaV: Záchrana, stabilizácia a konzervácia tradičných nosičov informácií na Slovensku. Číslo zmluvy: 661/2003. Názov štátneho programu / podprogramu VaV: Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti. Zodpovedný riešiteľ: Prof. Ing. Dušan Bakoš, DrSc. Objednávateľ: Ministerstvo školstva SR. Dátum oponentského konania: 26.3.2009. Táto štátna úloha bola úspešné riešená a dokončená, prešla riadnou oponentúrou a jej výsledky sú vysoko cenené na Slovensku ako aj u odborníkov v Nemecku. Všetci oponenti súhlasili s predloženou záverečnou správou a odporučili prevziať výsledky riešenia úlohy v plnom rozsahu. Riešenie úlohy ohodnotili v určenej stupnici ako výborne (5)-riešenie úlohy je na excelentnej svetovej úrovni. Bližšie informácie o výsledkoch riešenia podliehajú obchodnému tajomstvu, a preto ich nemôžem bližšie ozrejmiť. Tvrdenie uvedené v článku sa však dotýka mojej profesionálnej cti ako aj cti ostatných slovenských odborníkov, ktorí sa na výskume zúčastňovali. Považujem za nevyhnutné Vaše tvrdenie uviesť na pravú mieru, nakoľko je čistou dezinformáciou.

Keďže sa v článku citujú skutočnosti, ktorými ministerstvo kultúry odôvodňovalo moje odvolanie z funkcie generálneho riaditeľa, som nútený k nim opätovne zaujať stanovisko i na tomto mieste. Dôvody môjho odvolania sú vykonštruované. Naopak. Jediní, kto v danej veci kompetentne konali boli: SNK a Slovenský národný archív, ako poviní realizátori výsledkov nášho výskumu. Ministerstvo až v júli 2009 písomne poverilo SNK vypracovaním komplexných podkladov, čo však nie je nič iné ako projektová dokumentácia (teda delegovalo na SNK vlastnú povinnosť). Pritom už v marci 2009 MKSR začalo bez vedomia národnej knižnice a archívov spolupracovať s istou súkromnou firmou ktorá pripravila na objednávku MKSR diletantské podklady na riešenie problému záchrany písomného dedičstva. Navrhnuté riešenie bolo v rozpore s poznatkami a závermi o výskumu vykonaného na Slovensku. Navrhnutý spôsob by znamenal dokonca fyzické zničenie písomného materiálu, ktorý sa má zachrániť. Termín predloženia materiálu bol do 22. augusta, spolu 22 dní aj s víkendmi. Napriek krátkemu termínu SNK predložila dostatok vecných, časových a finančných podkladov na rozhodovanie ministerstva aj vlády, pre ktorú bol materiál určený. Po pripomienkach SNK opäť pripravilo nový materiál v októbri a následne v decembri. Problém, podľa môjho názoru bol v tom, že bývalý minister kultúry Marek Maďarič akceptoval koncepciu, podľa ktorej sa konzervovanie malo vykonávať v Nemecku a outsourcingom cez spoločnosť Tender Media Group, preto nepovažoval vybudovanie vlastných kapacít na Slovensku za potrebné a riešenie celej veci napokon cez uznesenie vlády odsunul na neskôr s tým, že celá akcia sa má financovať zo štátneho rozpočtu. Ja som presvedčený o tom, že potrebnú infraštruktúru je možné a potrebné vybudovať zo štrukturálnych fondov do roku 2013 a podporiť tak rozvoj nového sofistikovaného priemyslu, zamestnanosť na Slovensku, našu konkurencieschopnosť a konečne začať účinne záchranu slovenského písomného dedičstva s perspektívou trvalej udržateľnosti.